Niekedy sa na týmito spojeniami iba usmejeme a pomyslíme si, že ich používatelia nemajú ani predstavu o tom čo všetko skombinovali.
Už malé deti majú tendenciu vytvárať krásne novotvary- no v ich prípade je to roztomilé a patrí to k veku. Keď však človek v zrelom veku chce silou mocou používať cudzie výrazy a používa ich nesprávne- to už veru smiešne nie je.. Snaží sa robiť dojem vzdelanca, na ktorý jednoducho nemá.
Najhoršími slovnými frázami, ktoré sa používajú v zamestnaní, alebo v úvodnom pohovore s uchádzačom o zamestnanie sú tiet :
- Všetko viem, všade som bol, všetko som už videl
- Neviem, mali sme v škole zlého učiteľa
- Na čo mi je vedieť cudzí jazyk
- Nedá sa to urobiť
- Už je veľa hodín, nechce sa mi rozmýšľať
- Je málo hodín, ešte nerozmýšľam
- Načo robiť tieto zbytočné roboty
- Nech to urobí niekto iný, prečo práve ja
- Niet úlohy, ktorú ja nezvládnem
- Nemá to ani firma XY, načo to máme mať my
- Načo platiť za reklamu
Určite z práce poznáte ľudí lenivých, ktorým sa za ten svet nechce pohnúť ani zadkom, nieto ešte nebodaj rozumom. Vymýšľajú, filozofujú
- prečo nie
- prečo sa to nedá
- čo všetko pre vykonanie práce nemajú
Keď však príde debata o výške platu- práve títo sú najiniciatívnejší, stávajú sa z nich v tejto chvíli prvotriedni majstri.
Druhou skupinou sú ľudia, ktorí ani nevedia, koľko toho ešte v živote nevedia. Pre nich platí ďalší extrém:
- raz dva sa to urobí
- v čom je problém
- načo odborníka, urobíme elektriku samy
- načo žeriav 500 kg hádam zvládneme
Idú v duchu pravidla: Slepý kôň nepozná prekážky.
Ani jedna, ani druhá skupina nie je pre vedúceho pracovníka výhrou v lotérii. Musí sa ich ale naučiť spoznať a potom ich správne usmerňovať. Lebo nie každý človek je Edison a musíme ho jednoducho takého brať, aký je. Vychovávať, vzdelávať, upozorňovať a kontrolovať na každom mieste.